|
|
|
|
|
|
|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Dolný val 16, 010 01 Žilina Redakcia: |
 |
Číslo: 31 / strana 9 |
Utorok 27. 7. 2004 |
ročník XIII. |
Terchová sa stala celoslovensky známou najmä prostredníctvom svojráznej ľudovej kultúry, folklóru, rázovitej prírode. Treba však podotknúť, že obec preslávil najmä jej dávny rodák Juro Jánošík. Syn jednoduchých roľníkov sa aktívne zapojil do boja proti sociálnej nespravodlivosti a svojvôli feudálnych pánov, čo ho vynieslo na piedestál ľudových hrdinov Slovenska.
Písal sa rok 1688. Anne a Martinovi Jánošíkovcom, bývajúcim niekde pod vrchom Pupov, sa po prvorodenej dcére narodil syn. Dali mu meno Juraj. Po ňom sa manželom narodili ešte traja synovia. Juraja pokrstili vo varínskom kostole. O Jánošíkovom detstve nevieme takmer nič. História ho zachytáva až ako mladého muža, odhodlaného aktívne sa postaviť proti krivdám, páchaným na bezbrannom ľude.
Do rodnej dediny sa Jánošík často vracal i počas svojho zbojníčenia. V súvislosti so súdnym procesom a smrťou Jánošíka boli mnohí Terchovčania obvinení z napomáhania zbojníkom. Časy, v ktorých žil, 17. a 18. storočie, boli naozaj krušné. Uhorsko bolo vyčerpané bitkami proti Turkom, zdevastované, zničené, šľachta sa postavila proti vládnucim Habsburgovcom, páni v snahe udržať si poddaných v područí neúprosne zvyšovali renty, robotné povinnosti... Poddaní preto písali petície, sťažnosti, utekali z pôdy. Občas sa objavila ozbrojená vzbura.
Jednou z foriem boja proti spoločensko-sociálnej situácii bolo zbojníčenie. Zboj bol rozšírený prevažne v horských oblastiach Karpát. Zbojníci však nie sú špecifikom slovenským, boli aj za našimi hranicami. V Poľsku zbojníčil Procpak, na Tešínsku Ondráš, na Ukrajine Dovbuš, na Bukovine Ketara, u Lemkkov boli známi dvaja zbojníci - Barnas a Podgorný. Na Slovensku ich bolo viacero: na Horehroní, Orave a v Liptove pôsobil Jakub Surovec, na Gemeri Michal Vdovec, na západnom Slovensku zbíjal Rajnhoha. Práve Juro Jánošík sa zo všetkých zbojníkov preslávil najviac. Poznajú ho na celom území Slovenska, na Morave, v Sliezsku, v Poľsku i na Ukrajine.
„ Pro takové zlé účinky...
má být na hák prehnatý „
So zbojom začal 29. septembra 1711, na sviatok sv. Michala, kedy ho kapitán Tomáš Uhorčík podľa zaužívaných zbojníckych zvykov sprisahal a včlenil do svojej skupiny. Krátko nato sa Uhorčík oženil a usadil v obci Klenovec pod krycím menom Martin Mravec. V roku 1712 sa Juro Jánošík dostal do väzenia v Hrachove, odkiaľ ho neskôr prepustili. No hneď začiatkom roka 1713 bol spolu s Martinom Mravcom - Uhorčíkom zlapaný v Klenovci a uväznený v (Liptovskom) Svätom Mikuláši. Tam sa jeho krátky život zavŕšil - 18. marca 1713 ho popravili - obesili na hák.
Jánošík bol obvinený z viacerých deliktov. Hlavným bodom obžaloby bola nevyjasnená vražda farára z Domaniže (dnes okres Považská Bystrica). Osobnú účasť a zodpovednosť Jánošík prostredníctvom svojho obhajcu Baltazára Palugyaia rázne odmietol. Napriek tomu bol Jánošík odsúdený na ľahšie i ťažšie mučenie. Hneď po útrpnom výsluchu liptovský stoličný súd vyniesol nasledujúci verdikt: „Ponevač obžalovaný Juro Janošak zavrhujúce prikazání jak božské, tak též zákon krajinský, predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravil), áno, jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov sa dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý, a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.„
Z možných foriem popravy Jánošíka vybrali teda najbolestivejšiu. Takto popravený človek zomieral v strašných mukách na zlyhanie srdca a krvácanie.
Hoci vystúpenie Juraja Jánošíka neprinieslo viditeľné zlepšenie podmienok poddaných, malo obrovský vplyv na myslenie ľudí. Obyčajný poddaný z Terchovej sa odvážil postaviť proti pánom! A zaplatil za to životom! Bolo to hrdinstvo. Už za života sa stal legendou, veď zosobňoval túžby ľudí.
Historická osobnosť Juraja Jánošíka sa stala základom karpatskej zbojníckej tradície, ktorej jadrom je práve jánošíkovská. Tradícia vznikla v 18. storočí v prostredí roľníkov. Boli to rôzne ľudové rozprávania, povesti, piesne, v ktorých hlavnou postavou bol Juro Jánošík. Dnes už je v rovine folklorizmu aj takzvaný zbojnícky tanec. Známy je v Detve, na Orave, na Spiši a severovýchodnom Slovensku. Predpokladá sa, že bol predchodcom dnešného odzemku.
Zbojnícka tematika zasiahla i ľudové divadlo, konkrétne betlehemské hry. Postavy valachov tu splývajú práve so zbojníkmi. Jánošíkovské motívy nájdeme tiež v prísloviach, porekadlách a detských pohybových hrách.
Približne v polovici 19. storočia k tejto, viac „zvykoslovnej„ línii, zaujala postoj mladá generácia národovcov a prostredníctvom nej jánošíkovská tematika znárodnela. Prestala byť „vlastníctvom„ jednej spoločenskej vrstvy a začala patriť všetkým Slovákom.
Prvé doklady o šírení tradície nachádzame v literatúre. Štúrovská generácia zastierala realistické prvky života Jánošíka a vyzdvihovala viac prvky mytologické. Jánošík napríklad získava od víl čarovný opasok a valašku, v boji vždy víťazí. Neskôr sa od podobnej idealizujúcej roviny upúšťa a kde - tu sa až vytráca kladný postoj k hrdinovi (bol predsa Jánošík, kradol a lúpil).
Na prelome 19. a 20. storočia sa začínajú o Jánošíkovi písať prvé dramatické hry. Veľkú popularitu si získala dráma Čecha Jiřího Mahena Jánošík (1910). V roku 1954 vznikla opera Jána Cikkera Juro Jánošík. Téma je spracovaná i v umení bábkarskom, vo vianočnom cykle. So zdokonaľovaním audiovizuálnej techniky prišli na rad i filmové spracovania života slávneho Terchovčana. V roku 1921 hral Jánošíka český herec Teodor Pištek. V 30. – tych rokoch ho v réžii Martina Friča stvárnil Slovák Paľo Bielik. V 60. – tych rokoch režíroval Bielik svoj film Jánošík. V roku 1975 bol podľa poviedky Petra Jaroša nakrútený obľúbený film Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník. O rok neskôr vznikol animovaný Zbojník Jurko Viktora Kubala. Najnovšia verzia Jánošíka z producentskej dielne známeho Rudolfa Biermanna nie je stále dokončená (pozn. redakcie).
Doklady o existencii jánošíkovskej tradície sú i vo výtvarnom umení. Motív Jánošík a zbojník sa uplatňuje v ľudovej výrobe, na drevorezbách, maľbách na skle, olejomaľbách, keramike, piestoch, črpákoch... I mnohí výtvarníci tvorili na tému Jánošík - Šmíd, Ružička, Salzman, Benický, Kameník, Benka a iní.
Mgr. Petronela Rágulová, Považské múzeum v Žiline |
 |
. POVAŽSKÉ MÚZEUM TERCHOVÁ - vysunutá expozícia, JÁNOŠÍK A TERCHOVÁ - stála expozícia. TERCHOVSKÝ BETLEHEM. Zdroj: www.terchova.sk .
|
